Moje aktuálne fotorozpoloženie mi pripomína dávne spomienky, keď sme ako deti blúdili v zrkadlovom blúdisku v petržalskom lunaparku, v ktorom sme dokázali hľadať správnu cestu aj niekoľko minút. Po pár rokoch som tým bludiskom preletel za pár sekúnd. Dúfam, že si vyšliapem správnu cestu aj v bludisku fotografie.
Začal som fotiť pred 4-5 rokmi na digitál. Prešiel som si všetkým, od kvetiniek, chrobacikov až po nádherné scenérie v HDR. Drzal som sa presne standardnej krivky vyvoja fotografa. Naháňal som sa za kvalitnou fototechnikou a obrovskými pamäťovými kartami, ktoré som úspešne plnil a vyprázdňoval. Po čase som zistil, že si svoje fotografie nevážim. Pekná šla na disk, škaredá do koša. Bolo to veľmi demotivujúce.
Už ani neviem, ako som sa dostal k analógovému foťáku. Moja zvedavosť a obrovské nutkanie pochopiť princíp fungovania fotoaprátu a celého procesu od exponovania až po vyvolávanie. Všetky tie zázračné veci a javy ma dostali až do štádia, keď fotím svoje veci výhradne na film. Na jednom fotoparku, kde som sa hrdil svojími vlastnoručne zväčšovanými fotografiami som na výstavnej sieti objavil pár fotografií, ktoré mi úplne vyrazili dych. Boli to fotografia fotografa Lubo Vlcek, ktoré nafotil camerou obscurou (pinhola) a vytlačil historickou technikou argentotypiou, alebo inak známou ako Vand Dyke. Tento môj malý objav mi dlho nedával spať a po krátkom pátraní som narazil na fotografa Rasto Cambal, u ktorého som absolvoval workshop na túto techniku. V priebehu pár hodín mi odovzdal všetky jeho dlhonadobúdané vedomosti a ja som bol schopný následujúci deň vyvolavať svoje prvé VANDYKE printy. Tiež špiniť umývadlo a výlevky dusičnanom strieborným na čierno, ale to už k tomu patrí. Určite neostanem len pri tejto historickej technike. Chcel by som skúsit aj oveľa kreatívnejšie techniky, ako napríklad GUMPRINT, ktorú používa napríklad fotografka Kate Mocak ,OILPRINT a pre mňa kráľovské techniky AMBROTYPE a TINTYPE. To všetko bude chcieť ešte veľa času.
Momentálne sa však častejsie venujem streetfotografii, ktorá ma úplne pohltila. Neobmedzuje ma a nevyžaduje si organizovať čas. Núti ma viac si všímať svet oklo mňa. Presne to, čo som potreboval. Zodvihnúť pohľad zo zeme a začať si všímať to, čo som doteraz prehliadal. So streetfotografiou ma zoznámil Radovan Misik alias ONEHALF alias ONEHALF s ktorým teraz spravujeme portál www.streetphoto.sk.
Začal som fotiť pred 4-5 rokmi na digitál. Prešiel som si všetkým, od kvetiniek, chrobacikov až po nádherné scenérie v HDR. Drzal som sa presne standardnej krivky vyvoja fotografa. Naháňal som sa za kvalitnou fototechnikou a obrovskými pamäťovými kartami, ktoré som úspešne plnil a vyprázdňoval. Po čase som zistil, že si svoje fotografie nevážim. Pekná šla na disk, škaredá do koša. Bolo to veľmi demotivujúce.
Už ani neviem, ako som sa dostal k analógovému foťáku. Moja zvedavosť a obrovské nutkanie pochopiť princíp fungovania fotoaprátu a celého procesu od exponovania až po vyvolávanie. Všetky tie zázračné veci a javy ma dostali až do štádia, keď fotím svoje veci výhradne na film. Na jednom fotoparku, kde som sa hrdil svojími vlastnoručne zväčšovanými fotografiami som na výstavnej sieti objavil pár fotografií, ktoré mi úplne vyrazili dych. Boli to fotografia fotografa Lubo Vlcek, ktoré nafotil camerou obscurou (pinhola) a vytlačil historickou technikou argentotypiou, alebo inak známou ako Vand Dyke. Tento môj malý objav mi dlho nedával spať a po krátkom pátraní som narazil na fotografa Rasto Cambal, u ktorého som absolvoval workshop na túto techniku. V priebehu pár hodín mi odovzdal všetky jeho dlhonadobúdané vedomosti a ja som bol schopný následujúci deň vyvolavať svoje prvé VANDYKE printy. Tiež špiniť umývadlo a výlevky dusičnanom strieborným na čierno, ale to už k tomu patrí. Určite neostanem len pri tejto historickej technike. Chcel by som skúsit aj oveľa kreatívnejšie techniky, ako napríklad GUMPRINT, ktorú používa napríklad fotografka Kate Mocak ,OILPRINT a pre mňa kráľovské techniky AMBROTYPE a TINTYPE. To všetko bude chcieť ešte veľa času.
Momentálne sa však častejsie venujem streetfotografii, ktorá ma úplne pohltila. Neobmedzuje ma a nevyžaduje si organizovať čas. Núti ma viac si všímať svet oklo mňa. Presne to, čo som potreboval. Zodvihnúť pohľad zo zeme a začať si všímať to, čo som doteraz prehliadal. So streetfotografiou ma zoznámil Radovan Misik alias ONEHALF alias ONEHALF s ktorým teraz spravujeme portál www.streetphoto.sk.